Kým do vypuknutia konfliktu s Ruskom patrili Ukrajinci k neveľmi želaným návštevníkom Európskej únie, po februári 2022 nastal radikálny obrat. Zo skorumpovanej krajiny sa zrazu stal protežovaný spojenec Bruselu. Dnes žijú na území EÚ minimálne štyri milióny Ukrajincov so štatútom dočasnej ochrany, čo im dáva právo na pobyt, prácu, vzdelanie aj zdravotnú starostlivosť.
Prisťahovalci sú pritom pred domácim obyvateľstvom často vo výhode – v jednotlivých krajinách majú totiž automatický prístup k systému rozsiahlej sociálnej pomoci vrátane dávok v hmotnej núdzi. Podobná situácia je aj pri zdravotnej starostlivosti, ktorá je pre nich v niektorých krajinách dokonca bezplatná.
Na bežných Európanov pritom doliehajú dôsledky neprezieravej politiky Bruselu v podobe odklonu od ruských energií a nekritickej finančnej podpory Kyjeva, čo sa prejavuje čoraz neúnosnejším zdražovaním. Nemožno sa preto čudovať rastúcemu odporu k zjavnej bruselskej podpore imigrantov z Ukrajiny.
Výnimkou nie je ani Slovensko. Vlnu nevôle nedávno vyvolali aj dôsledky tzv. európskeho paktu solidarity. Ak totiž štát odmietne prijať určený počet migrantov, musí za každého z nich zaplatiť 20-tisíc eur. Slovensko malo tento rok prijať zhruba dvesto migrantov, čo vláda Roberta Fica odmietla. Z Bruselu prišla jednoznačná odpoveď – štvormiliónová pokuta.
Reakciou bola masívna kritika mimovládnych strán. Česko a Poľsko, ktoré zastávajú v otázke migrácie rovnaký prístup, sa totiž s Bruselom dohodli, že nič platiť nemusia. „Slovenská vláda má bojovať za to, aby nám Brusel započítal pomoc Ukrajincom, ktorí boli takisto utečenci a ktorým sme pomohli neúrekom,“ reagoval na sociálnej sieti predseda hnutia Republika Milan Uhrík.
Eurokomisia však nemeria jednotným metrom a Robert Fico, ktorý nepatrí medzi jej obľúbencov, sotva môže rátať s podobnými ústupkami. Aj bez spomínanej pokuty vyvolávajú rozdielne predstavy o migračnej politike medzi Bruselom a členskými krajinami, odmietajúcimi dávať Ukrajincom viac privilégií ako vlastným občanom, napätie.
Európska komisia predchádzajúcej maďarskej vláde opakovane zmrazila miliardy eur z plánu obnovy aj z kohéznych fondov a dúfala, že tým vyvolá odpor Maďarov proti Viktorovi Orbánovi. Dnes má na muške Roberta Fica a opäť sa objavuje hrozba krátenia eurofondov.
Brusel podľa všetkého ráta s budapeštianskym scenárom a predpokladá, že takýto krok by mohol oslabiť pozíciu Smeru-SSD v blížiacich sa parlamentných voľbách. Eurokomisia urobí všetko pre to, aby z EÚ odstránila takých lídrov, čo sa neboja uprednostňovať národné záujmy pred záujmami Bruselu.
Bezprecedentným krokom však bolo anulovanie výsledkov prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2024 po víťazstve Calina Georgesca, označovaného za proruského. Je Brusel schopný zareagovať rovnako v prípade výhry ďalšieho neželaného lídra? Ako ďaleko je schopný zájsť v snahe zbaviť sa politických protivníkov?