Bratislavčania sa cez víkend mohli v uliciach hlavného mesta stretnúť s naozaj netradičným obrazom. Skupina tanečníc sa v rámci performancie CITY HORSES premenila na „stádo divokých koní“ a pohybovala sa ulicami Bratislavy od Bratislavského hradu až po nábrežie Dunaja. Podujatie bolo súčasťou festivalu Bratislava v pohybe. 

Organizátori otvorene hovoria o „nespútanej ženskej energii“, pohľade na mesto z perspektívy žien a o narúšaní zaužívaného obrazu verejného priestoru, ktorý podľa nich ovládajú symboly moci a „mužskej dominancie“. 

A práve tu sa ponúka otázka: Je toto kultúrna politika, ktorú má mesto financovať z verejných zdrojov?

Podľa samotných organizátorov bol projekt realizovaný s finančnou podporou Nadácie mesta Bratislavy. Medzi partnermi sú uvedené DPOH, LITA a Nadácia E.SK. 

Nejde pritom o ojedinelý príklad. Mestské zastupiteľstvo Bratislavy v roku 2026 schválilo v rámci strategickej podpory kultúrnych podujatí pre občianske združenie Asociácia Bratislava v pohybe dotáciu 50 000 eur na projekt medzinárodného festivalu súčasného tanca. 

Verejné peniaze, verejný priestor, verejná diskusia

Samotné tanečné umenie, experiment alebo súčasná kultúra samozrejme nemusia byť problémom. Problém nastáva vtedy, keď sa z verejných peňazí podporujú projekty, pri ktorých má časť verejnosti oprávnené otázky o ich spoločenskom prínose a prioritách mesta.

Bratislava má množstvo problémov, ktoré obyvatelia riešia každý deň – od dopravy, parkovania a údržby verejných priestranstiev až po bezpečnosť či dostupnosť bývania.

A popri tom mesto podporuje kultúrne projekty, ktoré samy používajú jazyk o „mužskej dominancii“, rodových perspektívach a narúšaní zaužívaných predstáv o verejnom priestore. 

To je legitímny predmet verejnej diskusie.

Nie preto, že by niekto chcel zakazovať tanec. Ale preto, že ak sa na kultúru používajú verejné peniaze, občania majú právo pýtať sa, podľa akých priorít sa rozhoduje, čo mesto podporí a čo už nie.

A presne preto je namieste otázka adresovaná vedeniu Bratislavy:

Je toto skutočne kultúra, ktorú chce Bratislava financovať a podporovať ako jednu zo svojich priorít?

Pre jedných moderné umenie. Pre druhých ďalší príklad toho, ako sa pod vedením Matúša Valla z verejného priestoru stáva priestor na presadzovanie progresívnej kultúrnej agendy.

A účet, samozrejme, zostáva verejný.

Bratislava potrebuje otvorenú diskusiu o tom, kam smerujú jej peniaze – a akú kultúru chce prostredníctvom nich podporovať.