O 82. výročí Slovenského národného povstania, tradícii turistického pochodu „Náučným partizánskym chodníkom“ a tragických udalostiach, ktoré sa počas vojny odohrali v Zlatne a Skýcove, píše na sociálnej sieti poslanec Marián Kéry. Pripomína príbehy obcí, ktoré za pomoc partizánom zaplatili tú najvyššiu cenu, ale aj význam dvanásťkilometrovej trasy, ktorá dodnes udržiava ich pamiatku.
V sobotu 22. augusta sa už tradične zišli pri pamätníku SNP v Zlatne. Akt kladenia vencov, hymna, príhovory a potom dvanásť kilometrov cez Tribeč do Skýcova. Už 38. ročník turistického pochodu „Náučným partizánskym chodníkom“.
Nie je to náhodná trasa. Je to cesta medzi dvoma obcami, ktoré za pomoc partizánom zaplatili tú najvyššiu cenu.
Zlatno sa počas povstania stalo jedným z hlavných stredísk partizánskeho odboja v Tribeči. V zimných mesiacoch 1944/45 sa tu pohybovalo vyše tisíc partizánov rôznych národností — Slováci, Rusi, Ukrajinci, Česi, Rumuni, Bulhari, Poliaci, Francúzi, Holanďania, Taliani. V priestore medzi Zlatnom a Skýcovom vznikla Nitrianska partizánska brigáda. Za svoj postoj získalo Zlatno titul partizánska obec.
Zlatno poznačila aj tragická zrážka dvoch sovietskych lietadiel, ktoré sa v podvečer 22. decembra 1944 namiesto plánovaného útoku na nemecké pozície pri Chynoranoch nad Tribečom zrazili a po núdzovom zhodení munície bolo v obci zničených niekoľko domov, zahynulo 11 nevinných obyvateľov a z 12-člennej posádky sa zachránil jediný človek — radista Piotr Michajlovič Metolkin.
Skýcov zaplatil popolom.
- marca 1945 nemecké jednotky zaútočili na obec tankami zo všetkých strán. Obyvateľov vyhnali z domovov a na druhý deň, 16. marca, dedinu vypálili. Zhorelo 262 domov. Zostal kostol, fara, škola a pár domov, v ktorých bývali Nemci.
O spomenutých ľuďoch je ten pochod. Vznikol na ich pamiatku. Aby sa ich odvaha a statočnosť pripomínali aj vtedy, keď už medzi nami nebude nikto, kto tie časy zažil.
Turistický pochod „Náučným partizánskym chodníkom“ založil v roku 1988 priamy účastník partizánskych bojov v SNP, dnes už nebohý generálporučík vo výslužbe Ján Husák. Zrealizovať myšlienku mu pomohli vtedajší starostovia Štefan Gahér (Skýcov) a Štefan Doskoč (Zlatno).
Vtedy to bolo lokálne podujatie dvoch podhorských obcí. Dnes sa na cestu náučným partizánskym chodníkom vydávajú aj členovia vlády či prezidenti. Peter Pellegrini ju prešiel viackrát.
Osláv SNP v Zlatne a Skýcove sa Marián Kéry zúčastňuje nepretržite od roku 2006. Menili sa vlády, ministri, starostovia oboch obcí aj to, ktorým smerom sa v daný rok ide.
Chodník zostal.
Vo svojom príhovore okrem iného uviedol, že územie Slovenska oslobodili vojaci Červenej armády a Rumunskej kráľovskej armády, spolu s partizánmi, 1. Československým armádnym zborom Ludvíka Svobodu a s vojakmi slovenskej armády, ktorí prešli na stranu povstania. Skýcov bol oslobodený 30. marca 1945 sovietskymi a rumunskými vojakmi.
Skýcov mal ešte šťastie. Ľudí vyhnali, dedinu vypálili, ale nepostrieľali ich.
Inde to skončilo horšie: Nemecká, Kremnička, Kľak, Ostrý Grúň, Kalište, Tokajík. Tam nezostali len ohorené múry. Vraždili tam nemeckí vojaci a príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Slováci sa podieľali na vraždení Slovákov.
Osemdesiatdva rokov je dosť dlhý čas na to, aby z Nitrianskej partizánskej brigády nežil už nikto. Ján Husák, ktorý s myšlienkou náučného partizánskeho chodníka prišiel, zomrel v roku 2016. Priamych svedkov niet.
Ostali kroniky, pamätné izby v Zlatne a v Skýcove.
A tých dvanásť kilometrov.
Aj preto tam Marián Kéry chodí, aby trasa generála Husáka nezarástla zabudnutím.