Marián Kéry na sociálnej sieti ostro reaguje na protestnú nótu Veľvyslanectva Ukrajiny v Slovenskej republike, ktorú ukrajinská strana zaslala slovenskému rezortu diplomacie v súvislosti s jeho výrokmi počas osláv 82. výročia Slovenského národného povstania v Bratislave.

Ako uvádza, ukrajinská ambasáda ostrým tónom kritizuje jeho výroky, v ktorých poukázal na problematické aspekty súčasnej ukrajinskej politiky pamäti a uctievania niektorých historických postáv. Ako predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov však považuje za svoju povinnosť na tieto výhrady vecne a priamo reagovať.

Marián Kéry pripomína, že oslavy SNP sú spomienkou na odvahu slovenského ľudu a všetkých národov, ktoré bojovali proti ľudáckej vláde, nacizmu a fašizmu. Zdôrazňuje, že si hlboko váži pamiatku všetkých obetí a hrdinov vrátane etnických Ukrajincov, ktorí položili životy pri oslobodzovaní Slovenska.

To mu však podľa jeho slov neberie právo jasne pomenovať pravdu, ak sa v súčasnosti u nášho suseda glorifikujú postavy spojené s fašistickou či nacistickou ideológiou.

Ukrajinská ambasáda vo svojej nóte podľa Kéryho síce tvrdí, že každý suverénny štát má právo určiť si vlastný panteón hrdinov. Podľa neho sa však hranica jednoznačne končí tam, kde sa začína ospravedlňovanie a rehabilitácia nacistických kolaborantov a vojnových zločincov.

Ako vo svojej reakcii pripomenul historik a politický analytik Eduard Chmelár, za absurdnú považuje situáciu, keď ukrajinská diplomacia na jednej strane vyzdvihuje etnických Ukrajincov v SNP a na druhej strane oficiálne velebí Andrija Meľnyka, ktorého krídlo OUN politicky zastrešovalo 14. granátnickú divíziu SS Galizien. Práve táto divízia pritom od jesene 1944 potláčala Slovenské národné povstanie a dopúšťala sa brutálnych represálií a vypaľovania obcí ako Smrečany či Kvačany.

Ak dnes Ukrajina chce glorifikovať Stepana Banderu, Romana Šuchevyča či Andrija Meľnyka, Marián Kéry podľa vlastných slov považuje za legitímne položiť jednoduchú otázku: ako by asi reagovala Európska únia, ak by sme my na Slovensku do nášho národného panteónu zaradili predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky Vojtecha Tuku, Alexandra Macha či Jozefa Tisa?

Je podľa neho nepredstaviteľné, aby sa v Európe 21. storočia uplatňoval takýto dvojitý meter. Spochybňovanie glorifikácie takýchto postáv považuje za otázku národnej cti a principiálneho protifašistického postoja, voči ktorému oprávnene protestovali napríklad aj Poliaci.

Pre Slovensko sú princípy antifašizmu nedotknuteľné.

Zároveň Marián Kéry označuje za absolútne neprijateľné, aby ukrajinské veľvyslanectvo spochybňovalo účel jeho účasti na štátnych spomienkových podujatiach a cez oficiálnu nótu žiadalo od slovenskej vlády akési kárne „vysvetlenia“ za vyjadrenia legitímne zvoleného poslanca slovenského parlamentu.

Slovensko je zvrchovaný štát a slovenskí poslanci sa zodpovedajú svojim občanom, nie zahraničným diplomatom.

Skutočne konštruktívny a dobrý susedský dialóg sa podľa Kéryho nebuduje na zametaní nepríjemných tém pod koberec ani na diktovaní toho, čo môžu slovenskí predstavitelia na vlastnom území hovoriť.

Ak chceme budovať poctivé vzťahy, musia podľa neho stáť na vzájomnom rešpekte a na nulovej tolerancii k akejkoľvek forme fašizmu a nacizmu – bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádza.

Namiesto písania útočných nót a zasahovania do vnútroštátnej debaty preto Marián Kéry ukrajinskej diplomacii odporúča podstatne viac rešpektu k suverenite Slovenskej republiky a k historickej pamäti slovenského národa.