Desaťročia nás uspávali. Ticho, nenápadne a systematicky v nás zabíjali to najcennejšie – naše morálne hodnoty. To, čo bolo kedysi skalným základom každého chlapa a každej ženy v našej krajine, dnes samozvané elity vymenili za lacné náhrady. Podhodili nám „trpezlivosť“, „rozvahu“ a „zdržanlivosť“. Lenže táto ich „rozvaha“ je len iným menom pre zbabelosť. Tá ich „trpezlivosť“ sú len alibi pre stratu cti a charakteru.
Vytratilo sa odhodlanie. Zmizla odvaha. Oddanosť k vlastnej krvi a pôde – k našej dedovizni sa stala terčom posmechu.
Blahobyt ako pasca
Nikto nám neberie právo žiť v mieri a užívať si plody svojej práce. Ale pozor! Blahobyt sa stal drogou, ktorú nám podávajú, aby sme stratili morálny kompas. Keď sa na svet pozeráme len cez prizmu nového auta, iPhonu a dovolenky v rezorte, prestávame byť národom. Stávame sa len zhlukom izolovaných jednotiek, ktoré sa dajú ľahko zlomiť. Sme len stádom konzumentov.
Ak silní prestanú chrániť slabých, ak sa elity uzavrú do svojich luxusných bublín a vykašľú sa na ľud, porušujú základný zákon vesmíru. História nás učí: Keď elita opustí svoj ľud, ľud si nájde vlastnú cestu. A tá cesta bude tvrdá! My, ktorí sme ostali dole, pozbierame to, čo nestihli ukradnúť, a prežijeme. Prežijeme aj vtedy, keď túto samoľúbu „smotánku“ zomelú mlyny dejín. Lenže ostane potom ešte nejaký národ?
čítajte: https://slovanskenoviny.sk/kam-sa-podela-dusa-naroda/