Európska únia musí byť pripravená reagovať na ďalšiu eskaláciu zo strany Ruska a sankčný tlak na Moskvu sa prijatím najnovšieho balíka reštriktívnych opatrení neskončí. Uviedla to vo štvrtok šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová po dohode členských štátov na 21. balíku sankcií proti Rusku.
„Toto nie je koniec našej cesty v oblasti sankcií. Už pracujeme na ďalších krokoch,“ napísala Kallasová na sociálnej sieti X. Podľa nej nový balík prináša rozsiahle opatrenia namierené proti ruskému finančnému systému, vojensko-priemyselnému komplexu a energetickému sektoru, ktoré podľa Únie pomáhajú Rusku pokračovať vo vojne na Ukrajine.
Kallasová označila 21. balík za najväčší za posledné štyri roky. Zahŕňa 218 jednotlivcov a subjektov. Opatrenia sa týkajú viac než stovky bánk a poskytovateľov služieb v oblasti kryptomien, vyše 40 plavidiel ruskej tieňovej flotily a viacerých ropných rafinérií v Rusku a Bielorusku. Súčasťou zoznamu sú aj desiatky subjektov z vojensko-priemyselného sektora vrátane aktérov zapojených do výroby ruských dronov s dlhým doletom.
Zástupcovia členských štátov EÚ sa vo štvrtok v Bruseli dohodli na konečnom znení 21. balíka protiruských sankcií. Krajiny ho ešte musia formálne potvrdiť prostredníctvom písomnej procedúry.
Rokovania o konečnej podobe balíka sa predĺžili a viaceré pôvodne navrhované opatrenia boli počas nich zmiernené alebo úplne vypustené. Išlo napríklad o navrhovaný zákaz dovozu ruských rýb či obmedzenia týkajúce sa víz pre ruských vojakov.
Do štvrtkového rána blokovalo sankcie Grécko, ktoré napokon stiahlo svoje veto. Výmenou za to získalo výnimku, ktorá mu umožní aj po januári 2027 pokračovať v preprave ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do krajín mimo EÚ. Výnimka sa bude vzťahovať na zmluvy uzatvorené pred februárom 2022 a podliehať každoročnému preskúmaniu. Členské štáty sa zároveň dohodli na zmrazení cenového stropu na ruskú ropu vo výške 44,10 dolára za barel o ďalších 12 mesiacov.