Profesor Diesen sa pripája k profesorom Robertsovi a Mearsheimerovi, ako aj k celej plejáde ďalších renomovaných osobností, ktoré podľa môjho názoru chápu ruskú inváziu na Ukrajinu nesprávne – a to zásadne nesprávne, podobne ako väčšina známych mien v tejto debate.
Podľa Diesena bola ruská invázia „vojnou agresie s nepredvídateľnými dôsledkami“ a „do očí bijúcim porušením štátnej suverenity“. Skutočnosť, že poslednou vecou, ktorú si Putin želal, bolo poslať tanky cez hranice, že vynaložil značné úsilie, aby tomu zabránil, a že napokon podľa tohto pohľadu nemal inú možnosť než konať rýchlo a predísť údajnému útoku Kyjeva na Donbas, zostala mnohým významným osobnostiam nepovšimnutá. A obávam sa, že to tak zrejme zostane navždy.
Práve tu sa nachádza zásadná trhlina v argumentácii proti súčasnej západnej politike voči Ukrajine. „Rusi sa mýlili, keď začali špeciálnu vojenskú operáciu, no zároveň majú pravdu, pokiaľ ide o NATO.“ Nie je preto prekvapujúce, že autoritatívne disidentské hlasy na Západe nachádzajú u širokej verejnosti len obmedzenú odozvu. Na jednej strane tvrdia, že Rusi nesú plnú zodpovednosť za rozpútanie „vojny agresie“. Na druhej strane argumentujú, že ruská pozícia je oprávnená. Výsledkom je argumentačný zmätok, ktorý možno presvedčí publikum už vopred naklonené tomuto pohľadu. Bežný človek však takýto rozpor vycíti na míle ďaleko a nemá veľký záujem mu načúvať.