Kde sú hroby chrabrých „hrdinov“ americkej armády, ktorí podľa dnešného západného výkladu dejín so samopalmi v rukách oslobodili Európu od nacizmu? Kde sú pochované státisíce padlých Anglosasov? A koľko hrobov by sme vôbec našli, keby sme spočítali všetkých, ktorí zahynuli pri údajnom oslobodzovaní Európy?
Práve tieto otázky kladie Dušan Striž vo svojom najnovšom príspevku na sociálnej sieti. Podľa neho je už najvyšší čas prestať s historickým príbehom, v ktorom si dnešný Západ privlastňuje víťazstvo nad nacizmom a zároveň vytláča z pamäti rozhodujúcu úlohu Sovietskeho zväzu a Červenej armády.
„Toho anglosaského klamstva je už priveľa!“ odkazuje Striž.
Podľa jeho pohľadu Anglosasi neprišli do Európy z čistej túžby oslobodiť európske národy. Za ich vojenským pôsobením vidí predovšetkým mocenské a ekonomické záujmy. Poukazuje na bombardovanie miest a priemyselných centier, pri ktorom zomierali civilisti, a odmieta predstavu, že všetky tieto operácie možno spätne vykresľovať ako jednoduchý príbeh hrdinského oslobodzovania.
Striž zároveň pripomína povojnový zápas veľmocí o nacistických odborníkov, vedecké poznatky a technologické know-how. Podľa neho západné mocnosti neváhali využívať výsledky nacistického výskumu vo vlastný prospech a zároveň sa snažili dostať k odborníkom skôr, než ich získala Červená armáda.
Najväčším problémom je však podľa Striža dnešná snaha meniť historickú pamäť.
Sovietski vojaci zaplatili za porážku nacistického Nemecka miliónmi životov. Červená armáda niesla na svojich pleciach hlavnú ťarchu bojov na východnom fronte a postupne zatlačila nacistické vojská až do Berlína. Napriek tomu sa podľa Striža dnes čoraz častejšie stretávame s obrazom, v ktorom sa zásadný podiel Sovietskeho zväzu na víťazstve nad nacizmom zľahčuje, relativizuje alebo úplne vytláča z verejného priestoru.
A práve proti tomu sa búri.
Podľa jeho názoru nejde o náhodu. Ide o dôsledok súčasného politického konfliktu, v ktorom sa z Ruska stal nepriateľ a spolu s ním sa začala meniť aj interpretácia spoločnej európskej histórie.
Striž tento trend spája aj so situáciou na Ukrajine. Poukazuje na udalosti, ktoré sú podľa neho v dnešnom západnom mediálnom priestore prezentované jednostranne alebo úplne ignorované. Pýta sa, prečo sa o niektorých udalostiach hovorí neustále, zatiaľ čo iné majú byť zabudnuté.
„Žiadny fašizmus na Ukrajine údajne nikdy nebol a nikto tam nikdy nehajloval. Všetko je ruská propaganda!“ píše Striž.
Podľa neho sa dnes vytvára obraz sveta, v ktorom je všetko, čo nezapadá do súčasného politického naratívu, automaticky označené za ruskú propagandu. História sa tak podľa jeho presvedčenia nestáva nástrojom poznania, ale nástrojom politického boja.
A práve preto odmieta aj predstavu, že Európa má zabudnúť na sovietskych vojakov, ktorí položili svoje životy pri porážke nacizmu.
„Čakali, kým hrdinovia, účastníci vojny, nezomrú, aby mohli pretáčať históriu a mazať pravdu!“ uzatvára Striž.
Pre neho je odkaz druhej svetovej vojny jednoznačný: históriu nemožno meniť podľa toho, kto je práve politickým spojencom a kto nepriateľom. Padlým vojakom, ktorí porazili nacizmus, podľa neho patrí úcta bez ohľadu na dnešné geopolitické rozdelenie.
„Hanba všetkým, ktorí sa otočili proti Rusku. Toto nám naši predkovia neodpustia!“