Diskusia o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) sa podľa autora článku Toxické prostredie – Kapitola 3, časť 4 často sústreďuje na genetické úpravy, zatiaľ čo skutočný problém vidí inde – v používaní herbicídu glyfosát pri pestovaní mnohých geneticky modifikovaných plodín.
Autor opisuje situáciu spotrebiteľov, ktorí pri nákupe vyhľadávajú výrobky označené ako „bez GMO“ v presvedčení, že tým chránia svoje zdravie. Tvrdí, že verejná diskusia sa podľa jeho názoru príliš zameriava na genetické úpravy samotné a menej na spôsob pestovania týchto plodín.
Podľa autora je väčšina geneticky modifikovaných plodín vyšľachtená tak, aby bola odolná voči glyfosátu. To podľa neho umožnilo poľnohospodárom používať tento herbicíd vo väčšom rozsahu než v minulosti. Práve v tom vidí hlavný predmet obáv, nie v samotných genetických modifikáciách.
Autor zároveň uvádza, že geneticky modifikované organizmy nepovažuje samy osebe za nebezpečné a tvrdí, že problém nespočíva v génoch, ale v chemických látkach, ktoré sa pri pestovaní niektorých GMO plodín používajú.
Článok je súčasťou série Toxické prostredie, v ktorej autor rozoberá témy týkajúce sa potravín, poľnohospodárstva a možných zdravotných rizík z jeho pohľadu.
Nižšia pôrodná hmotnosť a kratšie tehotenstvo
Doteraz najkomplexnejšia štúdia skúmala viac ako 10 miliónov pôrodov vo vidieckych okresoch USA v rokoch 1990 až 2013. Porovnávala údaje o pôrodoch s odhadovaným používaním glyfosátu v dôsledku rozšírenia geneticky modifikovaných (GM) plodín.
Výsledky boli podľa autorov výrazné. Zavedenie GM semien a používanie glyfosátu bolo spojené s významným znížením priemernej pôrodnej hmotnosti a skrátením dĺžky tehotenstva.
Do roku 2005 vážili deti narodené v okresoch s prevahou GM plodín v priemere o 30 gramov menej ako deti narodené v okresoch, kde sa glyfosát nepoužíval. Zároveň sa rodili približne o 1,5 dňa skôr.
Účinky neboli rovnaké u všetkých novorodencov. Pôrody s nízkou očakávanou pôrodnou hmotnosťou – teda u najzraniteľnejších dojčiat – zaznamenali najvýraznejší pokles. Vplyv glyfosátu na pôrodnú hmotnosť bol u pôrodov v najnižšom decile 12-krát väčší ako u pôrodov v najvyššom decile.
Nízka pôrodná hmotnosť je prediktorom viacerých zdravotných problémov vrátane oneskoreného kognitívneho vývoja, zvýšeného rizika infekcií a vyššieho rizika cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení v neskoršom veku.
Štúdia z roku 2025 uskutočnená na 221 deťoch zistila, že vyššia expozícia glyfosátu bola spojená so zvýšenými hladinami KIM-1 – biomarkera, ktorý signalizuje skoré poškodenie obličiek.
Deti v skupine s najvyššími koncentráciami glyfosátu mali významne zvýšené hladiny KIM-1. V priemere sa koncentrácia KIM-1 zvýšila o 42 % pri každom zvýšení expozície glyfosátu. Glyfosát podľa štúdie vysvetľoval približne 51 % variability koncentrácií KIM-1.
Štúdia dospela k záveru, že expozícia glyfosátu súvisí so skorými zmenami na obličkách u detí. Nejde ešte o klinicky diagnostikované ochorenie, ale o poškodenie, ktoré zatiaľ nemusí byť navonok viditeľné.
Črevný mikrobióm
Glyfosát podľa autorov neovplyvňuje len obličky a pôrodnú hmotnosť. Narušovať má aj črevný mikrobióm – ekosystém baktérií, ktorý sa nachádza v tráviacom trakte každého dieťaťa.
Štúdia na myšiach z roku 2025 zistila, že prenatálna expozícia glyfosátu, dokonca aj pod regulačnými limitmi, narušila funkciu črevnej bariéry, metabolizmus, imunitné funkcie a správanie naprieč viacerými generáciami.
Exponovaní potomkovia vykazovali úbytok pohárikových buniek hrubého čreva – buniek, ktoré produkujú ochranný hlien v čreve – a zníženú expresiu mucínu-2. Rozvinula sa u nich zhoršená tolerancia glukózy, inzulínová rezistencia a poruchy správania vrátane zníženej pohyblivosti a zhoršenej pracovnej pamäti.
Štúdia dospela k záveru, že prenatálna expozícia glyfosátu „môže narušiť viacero fyziologických systémov naprieč generáciami“.
Kumulatívny obraz
Množstvo dôkazov narastá. Štúdie podľa autorov naznačujú, že glyfosát je pravdepodobným karcinogénom a endokrinným disruptorom. Má narúšať reprodukčné hormóny, prispievať k neplodnosti, ochoreniam obličiek a autoimunitným ochoreniam. V merateľných množstvách bol zistený aj v niektorých GMO potravinách.
A práve deti sú najzraniteľnejšie. Ich telá sa stále vyvíjajú. Ich mozog sa formuje. Ich obličky rastú. Ich črevný mikrobióm sa ustaľuje. Chemické látky, ktorým sú dnes vystavené, môžu podľa autorov ovplyvniť ich zdravie po celý zvyšok života.
Pamätáte si ženu zo začiatku tohto príspevku? Tú, ktorá kupovala výrobky označené ako „bez GMO“ a verila, že tým chráni svoje dieťa?
Autor tvrdí, že nespravila nič zlé. Konala podľa odporúčaní, ktoré považovala za správne. Chýbala jej však podľa neho jedna dôležitá informácia – že diskusia o GMO nie je len o genetických úpravách, ale aj o herbicídoch. Tvrdí, že tieto chemické látky sa môžu nachádzať v potravinovom reťazci bez ohľadu na to, či je plodina geneticky modifikovaná alebo nie.
Podľa autora sa po tom, ako začala uprednostňovať biopotraviny a produkty bez glyfosátu, zdravotný stav jej dieťaťa zlepšil. Nepovažuje to za dôsledok lepšieho rodičovstva, ale za výsledok toho, že mala k dispozícii informácie, ktoré jej dovtedy chýbali.
Autor zároveň zdôrazňuje, že deti podľa neho nemusia jesť výlučne biopotraviny. Dôležité je podľa neho uvedomiť si, že diskusia o GMO sa netýka iba génov, ale aj chemických látok používaných pri pestovaní plodín. Tvrdí, že túto záťaž možno znižovať postupne – jedným jedlom za druhým.
Na záver dodáva, že jedlo, ktoré rodičia dávajú svojim deťom, by malo byť predovšetkým výživou, nie zdrojom chemickej záťaže.
Autor avizuje, že v ďalšej časti série Toxický terén sa bude venovať vosku na jablkách, uhorkách a paprikách a otázke, čo sa podľa neho skutočne nachádza na povrchu ovocia a zeleniny.
Text je súčasťou série Toxický terén, ktorej autorom je Mike Ndegwa, sprievodca prirodzeným zdravím.
čítajte ďalej: